OBRAZOM: V tábore pri Bergu býva už 56 utečencov. Prečo sa ich Slováci tak boja?

„Väčšinou sú to ľudia vo veku 18 až 60 rokov zo Sýrie a niekoľkí prišli z Iraku. Kontajnery sú technicky upravené tak, aby v nich rodiny mohli byť spolu,“ vyjadril sa Georg Hartl pre TASR.

Starosta Bergu potvrdil, že v tábore je po celý deň zodpovedný zamestnanec, ktorý plne zodpovedá za bezpečnosť ubytovne a je pripravený poskytnúť utečencom napríklad odvoz autom, ak potrebujú lekársku pomoc, alebo si niečo nakúpiť.

„Varia si sami, navštevujú prípravný jazykový kurz a časom budú môcť vykonávať aj verejnoprospešné práce v obci,“ spresnil starosta s tým, že za to majú nárok aj na odmenu vo výške 3 až 5 eur za hodinu, maximálne však 120 eur za mesiac.

Starosta Bergu sa vyjadril aj k tomu, prečo Rakúsko vopred neinformovalo Slovensko, že chystá tábor pre utečencov priamo na spoločnej hranici. „Nezišlo nám na um, že Slováci budú mať z toho taký strach a navyše to nebola naša iniciatíva, ale spolkovej krajiny Dolné Rakúsko,“ povedal Hartl.

Zároveň ocenil Slovákov aj Rakúšanov, ktorí prichádzajú na miestny úrad aj do tábora s pomocou pre utečencov. Upozornil však, že nie je prípustné, aby ľudia dávali jedlo a šaty priamo utečencom. Musia koordinovať pomoc s manažérom tábora a šéfom pracovnej skupiny na pomoc utečencom, ktorým je vicestarosta Bergu.

Na stretnutí so slovenskými novinármi na radnici v Bergu bol aj veľvyslanec Rakúskej republiky na Slovensku Helfried Carl, starosta Wolfsthalu Gerhard Schödinger a predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.

Všetci sa zhodli na tom, že počiatočné obavy Slovákov z prítomnosti utečencov na hranici so Slovenskom vyplývajú z toho, že im chýba takáto skúsenosť z minulosti.

Podľa Pavla Freša sa však situácia upokojila najmä potom, ako začali Bratislava a prihraničné rakúske obce spolu komunikovať. „Táto komunikácia prospela občanom informačne a zlepšila naše susedské vzťahy,“ dodal Frešo.

Stretnutie ukončili prehliadkou tábora pre azylantov na rakúsko-slovenskom priechode v Bergu.

Tábor pre azylantov Berg

V tábore pracujú traja ľudia, dvaja muži a jedna žena, ktorí sa striedajú. Správca, alebo „Kemp manažér“, ako ich nazval nazval starosta obce Berg, je tam prítomný 24 hodín denne. Počas našej návštevy sa správca kempu vyjadril, že doteraz nemali žiadne problémy a všetko je v poriadku.

Utečenci sú ubytovaní v unimo bunkách a majú spoločné sociálne zariadenia. K dispozícii majú aj veľkú spoločenskú miestnosť, kde je niekoľko práčok, sporákov a umývadiel. Zábery si pozrite v našej galérii.

Ubytovaní Sýrčania nám povedali, že sa tu trochu nudia, pretože tu nie sú okrem nich žiadni iní ľudia. Sem-tam chodia na bicykloch do supermarketu. Na otázku ako sa im tu páči, odpovedali s úsmevom „fifty-fifty“. Prezradili nám, že nemajú radi „bublinkovú vodu“, sýtenú vodu totiž vraj doteraz nepoznali.

Jeden zo starších obyvateľov tábora nám povedal, že tu v Rakúsku je im omnoho lepšie ako v Maďarsku, pretože tam od nich za všetko chceli peniaze…

Ďalší mladý Sýrčan Ziad prišiel zo Sýrie najprv do Turecka, odtiaľ do Grécka, Macedónska, Srbska. Z Belehradu sa do Viedne dostal v dodávke spolu s ďalšími tridsiatimi piatimi ľuďmi. Povedal nám, že mali strach, pretože vedeli, čo sa nedávno stalo utečencom v dodávke..

V Rakúsku sa mu páči a chcel by tu zostať a zamestnať sa. V Sýrii sa živil ako manažér reštaurácie. Jeho rodné mesto je zbombardované. Rodina teraz žije v Damašku a za ním sa zatiaľ nechystajú. Podľa Ziadových slov cesta vyjde jedného na päť tisíc eur. Hovorí dobrou angličtinou a verí, že učenie nemčiny mu pôjde ľahko.

Opýtali sme sa na tabuľku s arabskými písmenami a šípkou smerom k slovenským hraniciam. Vysvetlili nám, že je tam napísané „tým smerom sú hranice Slovenska, vstup zakázaný“.

Zdroj: TASR/Dnes24.sk