Voľby pod červenou hviezdou: Vopred jasný víťaz a takmer stopercentná účasť

Voľby za socializmu boli fraška, vedúcu úlohu komunistickej strany v štáte a spoločnosti garantovala ústava. Na účasť dohliadali aj tajní z ŠtB, alkohol bol zakázaný.

29. február 2016 Alexandra Húsková Rôzne

Prvé povojnové voľby v roku 1946 boli zároveň poslednými demokratickými voľbami na našom území do roku 1990. Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa voľby na viac ako štyri desaťročia stali formálnou aktivitou a povinnou jazdou. Na jednotnej kandidátke Národného frontu dominovali komunisti. Za plentu, ak bola, sa odvážili iba provokatéri.

Za voličmi, ktorí si neprišli splniť povinnosť, chodila komisia nezriedka s urnou do bytu. V hraničných prípadoch sa tolerovalo, keď rodičia odvolili za neposlušného potomka či naopak. Šlo totiž o splnenie plánu stopercentnej účasti.

Za ignoranciu trest

Zákon o voľbách z roku 1948 zastával s malými obmenami základné totalitné princípy až do pádu socializmu v novembri 1989. Voľby zmenil na vynútené potvrdenie komunistickej moci. V zákone sa síce písalo o volebnom práve, v skutočnosti šlo však o volebnú povinnosť. Ľudia nevolili koho chceli, iba poslušne schvaľovali predložené zoznamy jednotnej kandidátky Národného frontu.

Čítajte tiež: Voľby v roku 1990 vyhrala Verejnosť proti násiliu, bodovali aj komunisti

Keďže neúčasť na voľbách sa hlásila v práci, nik si nedovolil neprísť. Absencia mohla byť totiž vyhodnotená ako nesúhlas so socialistickým zriadením. Následné poťahovačky v zamestnaní či problémy s prijatím detí do školy boli zárukou vysokej účasti.

Na prípadných zábudlivcov dohliadali „volební agitátori“ v kožených kabátoch, ktorí ich prišli upozorniť na zatvárací čas volebných miestností často až do bytu.

„Od roku 1968 som nechodil voliť. Voľby ako frašku som ignoroval. Nechali ma na pokoji, keďže som bol v tom čase obyčajný robotník,“ spomína politológ Miroslav Kusý. Ako signatára Charty 77 ho prepustili z práce a podľa jeho slov ho už komunisti nemali odkiaľ vyhodiť.

Volebná prohibícia

Vojaci hlasovali povinne na rozkaz veliteľa, mnohé podniky chodili hlasovať kolektívne. Do ruky dostali volebné lístky, vhodili ich do urny a bolo po voľbách. Kandidáti nikoho nezaujímali. Ideálne bolo odvoliť v piatok, kedy chodilo veľa ľudí a nik z komisie nemal dotieravé otázky.

„Pamätám si, ako som bola voliť s otcom. Dal si sviatočný oblek a šli sme do bytového podniku. Vo volebnej komisii bol jeho nadriadený, ktorý všetko sledoval,“ približuje Jana z Dolného Kubína totalitnú prax.

Hoci sa počas socializmu zvyklo popíjať aj v práci, a to od rána, počas volieb platil zákaz predaja alkoholu. Ľudia totiž museli byť schopní dostaviť sa k volebným urnám, aby mohli komunisti následne prezentovať „prenikavú účasť“, presahujúcu 99 percent.

Čítajte tiež: OBRAZOM: Predvolebnú kampaň okorenil kastingový kráľ i vulgarizmy. Agitácia opäť terčom ľudovej tvorivosti