Slováci sa zadlžujú rýchlejšie, ako dokážu sporiť. Aktuálne majú z bánk viac peňazí požičaných, ako v nich uložených. Pri tejto príležitosti sa v 365.bank pozreli na najčastejšie chyby alebo zlozvyky, ktorých sa Slováci dopúšťajú pri sporení.

Ako postupovať, aby sme mali zo svojich peňazí ušetrených viac?

1. Sporíme nepravidelne

Jednou z najčastejších chýb, ktorých sa dopúšťame, je to, že nesporíme pravidelne. Často sporenie odkladáme až na koniec mesiaca a spoliehame sa na to, že nám týždeň pred výplatou zvýši niečo, čo si následne odložíme. Najprv peniaze míňame a potom sporíme.

„Alfou a omegou pri sporení je pravidelnosť. Ideálne je preto dať si na každé sporenie trvalý príkaz hneď po výplatnom termíne, a tak si budeme istí, že nám každý mesiac pribudne na sporení určitá, resp. tá istá suma,“ uvádza Linda Valko Gáliková, PR manažérka 365.bank.

2. Nesporíme na konkrétny cieľ

Takmer 60 % Slovákov, ktorí sporia, si odkladá peniaze bez konkrétneho účelu. Takto strácajú prehľad o tom, na čo a koľko sporia, čo v konečnom dôsledku znamená, že nasporia menej, ako by mohli.

„Ideálne je sporiť vždy na konkrétny cieľ. Čím viac cieľov, teda sporení, máme, tým máme väčší prehľad o svojich úsporách, ako aj o tom, či sa nám darí alebo nedarí sporiť. Takto vždy vieme, či máme pridať alebo či sa držíme plánu,“ vysvetľuje.

Budúcoročná dovolenka, poistka za auto či nový nábytok, ale aj sporenie do rezervy. Aj takto môžu vyzerať naše ciele sporenia. Na horšie časy si pritom odkladá mesačne 57 % Slovákov. Dve pätiny z nich by dokonca vedeli fungovať aj viac ako 3 mesiace bez príjmu. Väčšiu rezervu majú vytvorenú starší Slováci.

„Pre prípad výpadku príjmu je veľmi dôležité mať vytvorený finančný vankúš. Odporúčame odkladať si na tento účel aspoň 10 % mesačnej výplaty,“ dopĺňa Linda Valko Gáliková.

Slováci, ktorí sporia, si popritom odkladajú mesačne v priemere 130 eur. Študenti pritom sporia v priemere 50 eur mesačne, rovnako ako dôchodcovia. Mladí ľudia však majú vyššiu tendenciu odkladať si na konkrétny účel ako starší.

3. Úspory nám ležia na bežných účtoch

Viac ako tretina Slovákov, ktorí sporia, má svoje úspory uložené na bežných účtoch, kde sa im vôbec neúročia. Dokonca 28 % ich má doma. Výhodnejšie je uložiť peniaze do banky na sporiace podúčty, kde klienti nielenže získajú lepší prehľad o stave svojich úspor, ale sa im tu aj úročia.

„Vhodný typ sporiaceho produktu si možno vybrať na základe toho, koľko sporení si môžem vytvoriť, či si môžem peniaze kedykoľvek vkladať, resp. presúvať medzi sporeniami alebo na bežný účet. To všetko, samozrejme, ideálne bez obmedzení a bez poplatkov,“ spresňuje.

4. Sporenie odkladáme na neskôr

40 % Slovákov nesporí vôbec. Žije od výplaty k výplate a nemyslí na „zadné vrátka“. Niektorí odkladajú sporenie na neskôr. Ideálny čas začať sporiť pritom už bol a druhý najlepší čas je začať hneď teraz. Vďaka mobilným bankovým aplikáciám tak človek môže naozaj spraviť prakticky okamžite.

Popri klasických sporeniach, v rámci ktorých sporíme na konkrétny účel, sú už dostupné aj automatické sporenia, ktoré fungujú na princípe zaokrúhľovania platieb. Môžu byť prvou voľbou práve pre tých ľudí, čo sporenie doteraz odkladali.

„Človek si len vyberie, akým spôsobom chce zaokrúhľovať platby, a banka mu vzniknutý rozdiel posiela na sporenie. Potom sa už všetko deje bez toho, aby si to uvedomoval. Na konci mesiaca len zistí, že má odložených bokom niekoľko desiatok až stoviek eur,“ uzatvára.

(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy