Tip na knihu: Najväčšia záhada v dejinách ľudstva prichádza
Stratené evanjelium, kontroverzná relikvia a posledné želanie zomierajúceho pápeža. To sú tri dôvody, pre ktoré sa dvaja bratia – vatikánski kňazi – podujmú rozlúsknuť najväčšiu záhadu v dejinách kresťanstva.
„Špičkový inteligentný triler. Zmes detektívky, histórie a drámy,“ napísal Sunday Times o novinke Piate evanjelium .
Píše sa rok 2004, pôsobenie Jána Pavla II. na pápežskom stolci sa chýli ku koncu a vo Vatikánskych múzeách sa pripravuje záhadná výstava. Týždeň pred slávnostnou vernisážou na tajnom stretnutí neďaleko Ríma zavraždia jej kurátora. Tej istej noci sa do vatikánskeho bytu otca Alexandra, gréckokatolíckeho kňaza spolupracujúceho s kurátorom výstavy a otca päťročného chlapca, ktosi vláme.
Polícii sa nedarí odhaliť vinníka, preto otec Alex v zúfalom úsilí ochrániť svoju rodinu začne vyšetrovať na vlastnú päsť. Ak chce nájsť páchateľa, musí najprv rozlúštiť tajomný objav mŕtveho kurátora: pravdivé svedectvo štyroch evanjelií – a menej známeho evanjelia s názvom Diatessaron ¬– týkajúce sa najškandalóznejšej svätej relikvie kresťanskej cirkvi.
Ako sa však otec Alex blíži k odhaleniu skutočnej príčiny priateľovej smrti a dôsledkov, aké by mohla mať na budúcnosť dvoch najväčších kresťanských cirkví na svete, zisťuje, že mu je v pätách niekto, kto má s výstavou vlastné zámery. Ak chce prežiť, musí byť chytrejší.
Prečítajte si úryvok z nového trileru Piate evanjelium :
Pred sto rokmi v jednom gréckom pravoslávnom kláštore objavili stratenú
Archimedovu knihu, ktorú si dovtedy nikto nevšimol. Akýsi stredoveký mních
zo stránok zoškrabal znenie traktátu, aby na prázdne stránky zapísal
liturgický text. V správnom svetle a pod správnym uhlom sa však v papieri
dali rozoznať staré vrypy, ktoré v papieri zanechalo pero pôvodného
autora.
„Netrep sa,“ napomenul som ho. „Drž svetlo rovno.“
„Čo tam vidíš?“
Zažmurkal som a presvedčil sa znovu.
„Čo tam je?“ zopakoval.
„Ugo…“
„Hovor! Prosím ťa!“
„To nie je pleseň.“
„A čo to je?“
Prižmúril som oko. „To sú ťahy štetcom.“
„Čože?“
„Tie škvrny niekto namaľoval. Niekto tú knihu našiel pred tebou.
A cenzuroval ju.“ Škvrny boli všade. Zakrývali slová, vety, celé verše.
Zatretý text bol nečitateľný.
Ugo šokovane zahuhlal: „Vravíš, že niekto sa k tej knihe dostal skôr ako
ja?“
„Určite nie v dohľadnej minulosti. Farba vyzerá veľmi stará.“
Prezrel som text a usiloval sa pochopiť, čo vidím.