Slovensko, jak ho išče nepoznace: Tatry aj drevene koscelíky ožili na plechovkoch piva Šariš
Hocjake kúty Slovenska možece spatric ľem za paru sekundy! Može za to nova limitovana edicija plechovkoch piva Šariš, ktore sú zhmotnenim našoho prírodnoho bohatstva a kultúrnych pamiatkoch.
Možece tak jedným razom navštivic našo veľhory, hrady, unikátne drevené koscelíky či spatric tradície našich krojoch. Krásu piva Šariš tak nespoznáte ľem zdnuka, ale aj zvonka, bo šicke mame u šerdečku kus Slovenska.
Po minuloročnym úspechu plechovkoch Šariš zo slovenskýma motívami, ktore zos skladoch zmizli za paru mešace, prišol pivovar v rámci kampani „Každý máme v srdci kus Slovenska“ zaš sos limitovanu edíciju nových plechovkoch. „Šariš še jak herdý partner slovenskoho folklóru snaží o to, žeby še národné poklady zachovali aj pre ďaľše generácije. Zhmotnením našich prírodných krasoch či architektonických skvostoch še stali pivá Šariš 10° a Šariš Zlatá 12° so šedzmyma nerovankyma dizajnami. Odrážajú v sebe neľem dluhoročnu tradiciju, aľe aj iskru ľudzi, ktorí Šariš ľubia pic, a aj tých, ktorí ho z lásku varia,“ povedzel manažér pivovaru Šariš Ján Čerkala. Západnomu, strednomu aj východnomu regijonu Slovenska Šariš venoval po dva pľechovečky. Osobitny dizajn vydumali pivu Šariš tmavý, ktorý ma na sebe obrazky co znača festival vof Východnej. O nové obrazky na plechovkoch še postarala mladá ilustratorka Alica Kucharovič.
Východu dominujú veľhory, Spišský hrad či drevené koscelíky
Na plechovkoch piva Šariš venovanych vychodňarom kraľujú veľke štíty najväčšich slovenskych horoch Vysokych Tatroch. Najdzece na nich Rysy či majestátny Kriváň, na ktory še robili narodne vystupy. Na obrazkoch tiž i najznamejše a najvecej navštevovane pleso Tatroch – Štrbské Pleso. Málokto zna, že tu už nemušelo buc, bo še ho dakedy ľudze snažili vypuščic. Namesto „bezcenej mlačky“ še snažili z ňeho ziskac pasienok. Svoje perše mesco ma na plechovkoch aj Spišský hrad, ktory zos svoju vecej jak 4-hektárovu rozlohu je jedným z največšich zrucaninoch u strednej Európe a od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu Švetovoho dedičstva UNESCO. Na plechovkoch zbačice aj unikatny drevený koscelík z valaloch Zboj, Bodružal či drevenu zvonicu v dzedzinke Ladomírová. Svoje mesco tu má aj popradská veža na Koscele sv. Egídia, do ktorej ľudzi puščili ľem u maju toho roka. Dakedy mala strážnu funkciu a sledovali še z nej nepriateľské armady či varovalo še z nej pred ohňom. Neška u nej položena zvonkohra, ktorej melodija še meni podľa ročnoho obdobia.
Jedinečné výšivky s hlbokým významom
Na nové plechovky piva Šariš ilustrátorka nakrešlila aj výšivky z oblasci Šariša, Prešova či z kežmarskoho kroja. Dakedy dávno mali veľký význam jak rozoznac kto skadzi je. Ľudze podľa nich znali rozpoznac, z jakoho valalu su, či z bohatej abo chudobnej rodziny, dokonca aj to, či sú slobodní abo ženatí.
Ak ste predsa len nerozumeli nárečiu, prečítajte si text aj v spisovnej slovenčine :)
(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy