Stužky na korbáči boli formou prestíže. Ako vyzerala Veľká noc v Bratislave pred sto rokmi

V minulosti boli mestské časti ako Petržalka, Dúbravka či Vajnory samostatnými obcami. Veľkonočné zvyky sa v obciach líšili od zvykov v meste. Jedno však mali spoločné, oblievačka nebola ani v jednej časti veľmi populárna.

Anabela Mikušiaková
Ilustračný obrázok k článku Stužky na korbáči boli formou prestíže. Ako vyzerala Veľká noc v Bratislave pred sto rokmi
Zdroj: TASR

Na prelome 19. a 20. storočia nemala Bratislava rozlohu, akú má dnes. Karlova Ves, Dúbravka, Petržalka alebo Vajnory, ktoré sú dnes legitímnymi mestskými časťami, boli vtedy samostatnými obcami.

Vidiecke prostredie znamenalo vidiecke zvyky. „V obciach sa najmä šibalo. Chlapci si robili šibáky z prútikov vŕby a za šibačku dostávali od dievčat výslužku. Najčastejšie ručne zdobené maľované vajíčka, takzvané kraslice, a tiež dostávali mašľu na korbáč,“ približuje zvyky v obciach etnologička Katarína Nádaská.

Centrum mesta a teda hlavné mesto Bratislava, sa vo veľkonočných zvykoch líšilo od obcí. V mestách sa takmer vôbec nešibalo a ani nepolievalo. „V centre bola polievačka len z recesie. Dobrovoľní hasiči doviezli mestskú striekačku a oblievali dievčatá, ktoré išli z kostola. Cestou z kostola bolo tiež zvykom obdarovať žobrákov a dať im výslužku,“ objasňuje Nádaská.

Mešťania trávili veľkonočný pondelok návštevami rodinných príslušníkov. Polievanie bolo decentné. Používali skôr pokropenie voňavkou. V domácnostiach nechýbala bohatá výslužka, kysnuté koláče alebo jedlá z vajec.

Na západnom Slovensku polievanie nebolo populárne. Jeho rozšírenie prišlo až neskôr, spoločne s ľuďmi z východu.

Na veľkonočný pondelok sa v obciach konala spoločná zábava. Dievčatá doniesli veľkonočné jedlá a mládenci korbáče. „Jeden korbáč mal až dva metre, možno aj viac. Šlo o symboliku. Pýchou každého mládenca bol korbáč plný stužiek. Bola to forma prestíže. Stužky boli totiž dôkazom, koľko dievčat mládenec vyšibal,“ priblížila veľkonočné zábavy etnologička.

Prečítajte si tiež: Od zelenej k bielej: Ako chutia tradície a prečo jeme chren?

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame